Pán nás miluje, dáva nám všetko, o čo ho v milostiach žiadame, po smrti nasleduje večný život, v druhom hľadaj priateľa a Boha.... To počúvame a čítame častejšie než si uvedomujeme. Počúvame to v televízii, v rádiách, v knihách, v bežnom rozhovore, v pesničkách, vo filmoch.... Na druhej strane takým istým spôsobom sa nám dostáva do uší aj veľa iných, a odlišných názorov, ako napríklad: Boh neexistuje, život sa končí smrťou,všetko je náhoda, ak Boh vôbec existuje, tak ho nezaujímame, jediný, kto nám môže pomôcť je satan, veštice, rôzne horoskopy, či predpovede... Ako mám s istotou veriť jednému, či druhému? Kde nájdem odpoveď? Často si kladieme otázky, na ktoré čakáme odpovede, a ak tie odpovede dostaneme, tak ich nerešpektujeme. Prečo? Prečo je všetko tak, ako je? Na to, aby sme to pochopili, nemáme dosť čisté srdce a ani rozum. Preto sa často mnohí rozhodujú pre život samých pre seba. Bez Boha. Nemáme dosť sily uveriť? A zas sa dostávame k tej istej otázke, a tou je - prečo? Je len na nás, čomu, alebo komu budeme veriť. Veď ani vo vzduch nemusíme veriť. Nemusíme veriť, že existuje, ale ak ho nemáme, potom cítime, že nám chýba. A nakoniec nás to zabije. To isté je s Bohom.
Áno, zatvrdlivý protestant, či satanista by mohol povedať niečo úplne iné, a tak všetko vyvrátiť. Ale prečo veriť práve jemu? Prečo veriť práve kresťanovi? Prečo? Na to si môžeš odpovedať len sám. A to vtedy, až keď budeš tak poznať Boha, ako poznáš teraz svet. Ak budeš o jednom vedieť toľko, koľko o druhom, až vtedy sa môžeš rozhodnúť, lebo náš ľudský rozum siaha len po určité hranice; a kým sa nenaučíš veriť, tieto hranice neprekročíš.
Pustíme sa do poznávania ? Je to na nás, len a len na nás, lebo len z nás sa môže stať elita. Elita, ktorá slúži Bohu - Božia elita.
Buď príkladom veriacim. - Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu. Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších. Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. Dávaj pozor na seba a učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú. (1 Tim 4,12-16)
Ktokoľvek teda, s úprimným srdcom pozdvihne svoju myseľ k Bohu a vzdá sa každej nezriadenej túžby alebo odporu k akémukoľvek stvoreniu, ten je naozaj súci prijať milosť a byť spojený s Bohom. (Tomáš Kempenský)